Низкий уровень воды в реке Марва превратил границу между Словакией и Австрией в пешеходный переход

„Podaj mi ruku, nech nespadnem do vody,“ hovorí žena svojmu o čosi mladšiemu kamarátovi. Obaja sa brodia cez rieku Morava, ktorá tvorí prírodnú hranicu medzi Slovenskom a Rakúskom. Deje sa tak na mieste, kde zvyčajne premáva kompa Záhorská Ves – Angern. V posledný júlový piatok tam však žiadne plavidlo nie je. Hladina hraničnej rieky je už vyše mesiaca tak nízko, že kompa dlhé týždne nepremáva. Voda je taká plytká, že sa dá prebrodiť na opačný breh, a mnohí to aj aj rôznymi spôsobmi skúšajú. Napríklad na nafukovacích člnoch. Aj pani Gitka má jeden taký, konkrétne krikľavo oranžový. Ide z práce v Rakúsku. Na člne rýchlo pádluje z rakúskej na slovenskú stranu. Je to odhadom možno 20 metrov. Trojica cyklistov, skeptická voči jej plánu, je prekvapená, že sa za pár minút prepravila a aj vylodila na druhom brehu. „Takmer sa tam prevrátila,“ všimol si jeden z nich. Niečo, čo sa môže javiť ako vtipná, ale aj bizarná situácia, je pre mnohých miestnych denná realita a takmer nevyhnutnosť. Ak neprejdú rieku v tomto bode, ich cesta do práce sa predĺži o dlhé kilometre. Na úseku takmer 70 kilometrov existuje len jeden most pre autá – v Moravskom Svätom Jáne. Ďalší je až v Bratislave cez Dunaj. Obyvatelia Záhoria preto žiadajú o výstavbu nového mosta, roky sa im to však nedarí dosiahnuť. Bratislavský kraj tvrdí, že sa snažil dohodnúť s rakúskou stranou, no výstavbu podľa neho blokuje jediná kľúčová dedina – Angern an der March. Tá tvrdí, že most chce, ale inde. Bojí sa zvýšenej premávky a obyvatelia aj kriminality. Na prvé počutie sa môže zdať, že ide o čisto lokálnu tému, ktorá sa týka iba miestnych pendlerov. Problém má však omnoho väčší rozmer. Je o vzájomných vzťahoch medzi dvomi krajinami a ich cezhraničnej spolupráci takmer 40 rokov, odkedy padla železná opona, a 20 rokov, odkedy Slovensko vstúpilo do schengenu. Je o dvoch regiónoch, ktoré sa nevedia dohodnúť na výstavbe jediného mosta, hoci kedysi išlo o úzko prepojené miesto, ktoré spájalo desiatky mostov, lávok aj brodov. Po jednom z nich utekal do zahraničia Ľudovít Štúr. Príbeh je aj o trápení ľudí cestujúcich za prácou, ktorí vidia, že na iné projekty sa na Slovensku nájdu milióny eur, no na nich sa zabudlo, ale aj o márnej snahe o zvýšenie turistického ruchu a o strachu pred kamiónmi aj zlodejmi zo Slovenska. Miestny (nebezpečný) modus operandi Jedného mladého muža