Сотрудник TASR: Ян Виргала, основатель педиатрической инфектологии, умер в возрасте 98 лет

Meno Ján Virgala sa stalo synonymom odbornosti, ľudskosti a neúnavnej osvety. Autor TASR Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie. 00:00 / 00:00 Bardejovská Nová Ves/Bratislava 27. augusta (TASR) – Ján Virgala patrí k osobnostiam slovenskej medicíny, ktorých prínos sa meria tisíckami zachránených detských životov. Počas svojho dlhého a aktívneho života zostal verný poslaniu chrániť zdravie tých najzraniteľnejších. Vo štvrtok 27. augusta uplynie storočnica od narodenia zakladateľa slovenskej detskej infektológie. Meno Ján Virgala sa stalo synonymom odbornosti, ľudskosti a neúnavnej osvety. Dokazoval to od povojnových rokov, keď s vakcínami v rukách bojoval proti epidémiám v odľahlých dedinách východného Slovenska, až po symbolický moment v roku 2020, keď sa stal jedným z prvých zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19. Ján Virgala sa narodil 27. augusta 1926 v Bardejovskej Novej Vsi. Vyrastal v období poznačenom hospodárskou krízou a neskôr hrôzami druhej svetovej vojny. Práve tieto skúsenosti, spojené s vtedajšou vysokou úmrtnosťou detí na infekčné ochorenia, predurčili jeho životnú dráhu. Štúdium medicíny absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr v Košiciach. Promoval v čase, keď sa moderné slovenské zdravotníctvo ešte len formovalo. Povojnové roky na východnom Slovensku boli z epidemiologického hľadiska kritické. Región trpel nedostatkom lekárov, zlou hygienou a absenciou preventívnych programov. Mladý lekár nastúpil do praxe s odhodlaním a patril ku generácii pediatrov, ktorí v teréne kládli základy preventívnej medicíny. Jednou z najvýznamnejších kapitol života Jána Virgalu je jeho priekopnícka práca v oblasti vakcinácie. V 50. rokoch 20. storočia boli ochorenia ako detská obrna (poliomyelitída), záškrt, čierny kašeľ či osýpky pre slovenské deti reálnou hrozbou smrti alebo doživotného postihnutia. Virgala si uvedomoval, že jediným spôsobom, ako tieto epidémie zastaviť, je plošné očkovanie. Historické záznamy a spomienky pamätníkov vykresľujú obraz lekára, ktorý s chladiacimi boxmi plnými vakcín prechádzal odľahlé dediny východného Slovenska. Často musel čeliť nielen logistickým problémom, ale aj nedôvere a strachu rodičov. Jeho trpezlivosť a schopnosť vysvetľovať význam prevencie však priniesli ovocie. Bol to práve on a jeho kolegovia, vďaka ktorým sa Slovensko v roku 1960 stalo prvou krajinou na svete, kde sa podarilo úplne eliminovať detskú obrnu. Ján Virgala počas svojej kariéry osobne zaočkoval tisíce detí, čím položil základy vysokej zaočkovanosti, ktorou sa Slovensko pýšilo dlhé desaťročia. Profesionálny vrchol Jána Virgalu nastal v roku 1966, keď sa stal prvým primárom samostatného detského infekčného oddelenia vo vtedajšej Krajskej detskej nemocnici v Košiciach (dnešná Detská fakultná nemocnica Košice). V tejto funkcii zotrval 26 rokov, až do roku 1992. Pod jeho vedením sa oddelenie stalo špičkovým pracoviskom s celoslovenskou pôsobnosťou. Virgala bol priekopníkom v diagnostike a liečbe závažných a vtedy málo známych ochorení. Medzi jeho najvýznamnejšie odborné prínosy patria toxokaróza (parazitárne ochorenie u detí), Kawasakiho choroba (vzácne zápalové ochorenie ciev), Reyov syndróm (život ohrozujúci stav postihujúci pečeň a mozog) a nozokomiálne nákazy v nemocničnom prostredí. Ján Virgala bol známy kritickým myslením a odporom k zbytočnému nadužívaniu liekov. Už pred desaťročiami varoval pred rizikami rezistencie na antibiotiká a presadzoval ich uvážlivé predpisovanie. Pre mladších kolegov bol stelesnením lekárskej etiky. Učil ich, že za každou diagnózou stojí dieťa a jeho vystrašení rodičia, ktorým treba venovať nielen odbornú starostlivosť, ale aj ľudské slovo. Jeho autorita v odborných kruhoch bola nespochybniteľná, no napriek tomu zostal skromným človekom. V roku 2016, pri príležitosti 90. narodenín, mu bola udelená Cena primátora mesta Košice za celoživotný prínos a šírenie osvety. Symbolické zavŕšenie silného príbehu Jána Virgalu nastalo v období globálnej pandémie COVID-19. Dňa 27. decembra 2020 sa v Košiciach stal jedným z prvých zaočkovaných Slovákov proti novému koronavírusu. Jeho vtedy vyslovené slová obleteli celé Slovensko: „Vo vakcinácii vidím veľký význam v boji proti pandémii, lebo nič lepšie sa doteraz nevymyslelo.“ Týmito slovami 94-ročný lekár prepojil svoju celoživotnú skúsenosť s aktuálnou potrebou spoločnosti a ukázal, že veda a dôvera v medicínu sú jedinou cestou z krízy. Dožil sa úctyhodných 98 rokov, zomrel 11. októbra 2024. Dnes, 100 rokov od narodenia Jána Virgalu, stojí detská infektológia, ktorú zakladal, pred novými výzvami. Základy, ktoré položil, teda dôraz na prevenciu, hygienu a odbornú poctivosť, však zostávajú nemenné. Meno Ján Virgala sa stalo synonymom odbornosti, ľudskosti a neúnavnej osvety. Dokazoval to od povojnových rokov, keď s vakcínami v rukách bojoval proti epidémiám v odľahlých dedinách východného Slovenska, až po symbolický moment v roku 2020, keď sa stal jedným z prvých zaočkovaných proti ochoreniu COVID-19. Ján Virgala sa narodil 27. augusta 1926 v Bardejovskej Novej Vsi. Vyrastal v období poznačenom hospodárskou krízou a neskôr hrôzami druhej svetovej vojny. Práve tieto skúsenosti, spojené s vtedajšou vysokou úmrtnosťou detí na infekčné ochorenia, predurčili jeho životnú dráhu. Štúdium medicíny absolvoval na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a neskôr v Košiciach. Promoval v čase, keď sa moderné slovenské zdravotníctvo ešte len formovalo. Povojnové roky na východnom Slovensku boli z epidemiologického hľadiska kritické. Región trpel nedostatkom lekárov, zlou hygienou a absenciou preventívnych programov. Mladý lekár nastúpil do praxe s odhodlaním a patril ku generácii pediatrov, ktorí v teréne kládli základy preventívnej medicíny. Jednou z najvýznamnejších kapitol života Jána Virgalu je jeho priekopnícka práca v oblasti vakcinácie. V 50. rokoch 20. storočia boli ochorenia ako detská obrna (poliomyelitída), záškrt, čierny kašeľ či osýpky pre slovenské deti reálnou hrozbou smrti alebo doživotného postihnutia. Virgala si uvedomoval, že jediným spôsobom, ako tieto epidémie zastaviť, je plošné očkovanie. Historické záznamy a spomienky pamätníkov vykresľujú obraz lekára, ktorý s chladiacimi boxmi plnými vakcín prechádzal odľahlé dediny východného Slovenska. Často musel čeliť nielen logistickým problémom, ale aj nedôvere a strachu rodičov. Jeho trpezlivosť a schopnosť vysvetľovať význam prevencie však priniesli ovocie. Bol to práve on a jeho kolegovia, vďaka ktorým sa Slovensko v roku 1960 stalo prvou krajinou na svete, kde sa podarilo úplne eliminovať detskú obrnu. Ján Virgala počas svojej kariéry osobne zaočkoval tisíce detí, čím položil základy vysokej zaočkovanosti, ktorou sa Slovensko pýšilo dlhé desaťročia. Profesionálny vrchol Jána Virgalu nastal v roku 1966, keď sa stal prvým primárom samostatného detského infekčného oddelenia vo vtedajšej Krajskej detskej nemocnici v Košiciach (dnešná Detská fakultná nemocnica Košice). V tejto funkcii zotrval 26 rokov, až do roku 1992. Pod jeho vedením sa oddelenie stalo špičkovým pracoviskom s celoslovenskou pôsobnosťou. Virgala bol priekopníkom v diagnostike a liečbe závažných a vtedy málo známych ochorení. Medzi jeho najvýznamnejšie odborné prínosy patria toxokaróza (parazitárne ochorenie u detí), Kawasakiho choroba (vzácne zápalové ochorenie ciev), Reyov syndróm (život ohrozujúci stav postihujúci pečeň a mozog) a nozokomiálne nákazy v nemocničnom prostredí. Ján Virgala bol známy kritickým myslením a odporom k zbytočnému nadužívaniu liekov. Už pred desaťročiami varoval pred rizikami rezistencie na antibiotiká a presadzoval ich uvážlivé predpisovanie. Pre mladších kolegov bol stelesnením lekárskej etiky. Učil ich, že za každou diagnózou stojí dieťa a jeho vystrašení rodičia, ktorým treba venovať nielen odbornú starostlivosť, ale aj ľudské slovo. Jeho autorita v odborných kruhoch bola nespochybniteľná, no napriek tomu zostal skromným človekom. V roku 2016, pri príležitosti 90. narodenín, mu bola udelená Cena primátora mesta Košice za celoživotný prínos a šírenie osvety. Symbolické zavŕšenie silného príbehu Jána Virgalu nastalo v období globálnej pandémie COVID-19. Dňa 27. decembra 2020 sa v Košiciach stal jedným z prvých zaočkovaných Slovákov proti novému koronavírusu. Jeho vtedy vyslovené slová obleteli celé Slovensko: „Vo vakcinácii vidím veľký význam v boji proti pandémii, lebo nič lepšie sa doteraz nevymyslelo.“ Týmito slovami 94-ročný lekár prepojil svoju celoživotnú skúsenosť s aktuálnou potrebou spoločnosti a ukázal, že veda a dôvera v medicínu sú jedinou cestou z krízy. Dožil sa úctyhodných 98 rokov, zomrel 11. októbra 2024. Dnes, 100 rokov od narodenia Jána Virgalu, stojí detská infektológia, ktorú zakladal, pred novými výzvami. Základy, ktoré položil, teda dôraz na prevenciu, hygienu a odbornú poctivosť, však zostávajú nemenné.