Император Иосиф II отменил крепостное право в своих владениях

Jozef II. si vyskúšal aj prácu roľníka. Keď v auguste 1769 cestoval do vojenského tábora v Olšanoch pri Olomouci, pokazil sa im kočiar, a tak si počas zastávky v Slavíkoviciach požičal od sedliaka na poli pluh a vyoral brázdu cez celé pole. Dotyčný muž sa tomu pravdaže nebránil a panovník za pluhom sa okamžite stal legendou, ktorá zapustila hlboké korene. Zachytáva ju aj táto dobová rytina.Wikimedia Commons Sám sa nepovažoval za úspešného človeka a väčšinu patentov musel ešte za svojho života odvolať. Reč nie je o nejakom vynálezcovi, ale o panovníkovi Jozefovi II, ktorého patenty mali silu zákonov. Jeden z nich nadobudol v našich končinách platnosť práve pred 241 rokmi a znamenal výraznú zmenu. Ukončil totiž nevoľníctvo. Hoci to znie priam úžasne, až také úžasné to celkom nebolo, z nevoľníkov sa totiž nestali slobodní ľudia, ale poddaní. Aj to však bol v rámci reálnych možností predsa len pokrok.  V rakúskej časti habsburskej monarchie vrátane dnešného Česka bol patent o zrušení nevoľníctva vydaný Jozefom II. už o štyri roky skôr, v roku 1781, uhorská časť vrátane územia dnešného Slovenska sa dočkala uvoľnenia tvrdých oprát o čosi neskôr.  Len na pripomenutie historických súvislostí, v Anglicku zaniklo nevoľníctvo už v 14. storočí, v Rusku si, naopak, museli nevoľníci na zmiernenie svojho bezprávneho postavenia počkať až do roku 1861. Nevoľníctvo predstavovalo novovekú formu osobnej závislosti. Človek bol pripútaný k pánovi, pôde, robote, bez možnosti sám o čomkoľvek rozhodnúť vrátane toho, s kým sa oženiť či za koho sa vydať. Rovnaké postavenie dedili aj jeho potomkovia. Začarovaný kruh biedy a bezprávia.    Tento článok je určený pre predplatiteľov. Zostáva vám 88% na dočítanie.