Единственное на Липтове сельхозкооператив «Смречаны» сохраняет традиции и оспаривает реформу ЕС

Liptov bol kedysi slovenskou zásobárňou zemiakov. Už dávno ňou nie je, ak nerátame drobných samozásobiteľov záhumienkarov. Zostalo len jedno jediné družstvo, ktoré na zemiaky nezanevrelo - PD Smrečany. Je to klasické družstvo, kde chovajú stále ovce a dobytok, pestujú dokonca čučoriedky, majú salaš, kde sa radi zastavia turisti. Už 25. rok stojí na čele družstva Ján Janíček. odoberať Foto: Jozef Sedlák Družstevníci chovajú 700 oviec plemena zušľachtená valaška. Z okna kancelárie predsedu družstva vidno celý hospodársky dvor ako na dlani. Na komíne jednej z budov má hniezdo bociania rodinka. Bociany vraj prinášajú deti, družstevníci veria, že šťastie a požehnanie dobrej úrode. Zjavujú sa pravidelne okolo Jozefa a odlietajú v polovici augusta. Pred troma rokmi namontovali na hniezdo kameru a vidia bocianom naozaj až do kuchyne. Počínajú si ako vzorní hospodári a na Liptove sa im darí. Keď v polovici augusta odlietali, predseda si všimol, že nad smrečianskym chotárom krúžilo odhadom možno 200 bocianov. No nielen bociany signalizujú, že niečo významné sa na území medzi Západnými a Nízkymi Tatrami mení. Napriek tohtoročnému suchu, ktoré neobišlo ani Liptov, sú polia produktívnejšie, oteplenie umožnilo pestovať aj na Liptove kukuricu. Keď Ján Janíček nastúpil pred 55 rokmi čerstvo po vysokej škole na post agronóma, zberali kukuricu iba ako čalamádu. Rastliny nemali poriadny šúľok, zo siláže tiekla voda. Tohto roku neočakávajú žiadnu rekordnú úrodu, ale nebude to bieda ako na Dolniakoch, kde zosilážujú po hektári len dákych 10 až 12 ton suchej rezanky so zakrpatenými šúľkami kukurice. Predseda odhaduje, že zoberú po hektári okolo 35 ton silážnej kukurice a to umožní prežiť stádu dobytka s 1400 hlavami zimu až do budúcej úrody. Vlani bol rok prajnejší, vytvorili si rezervu, ktorá umožní preklenúť tohtoročnú výrazne chudobnejšiu produkciu senáže a sena. To zháňajú pod Tatrami chovatelia z Čiech, Rakúska či dokonca Nemecka. Čítajte viac Klíma, politika a lacný dovoz zo sveta. Kto režíruje pád slovenského poľnohospodárstva? Ekonomika | pred 5 dňami Aj sedliacka česť má hranice Rok 2026 vojde zrejme do dejín slovenského poľnohospodárstva ako prelomový. Nik už nepochybuje o klimatickej zmene, o otepľovaní a menšom prídele zrážok, ktoré úplne mení charakter hospodárenia na pôde. V Smrečanoch však vravia, že sa musia viac obracať aj preto, že trh s ich hlavnými komoditami je aj v dôsledku globalizácie rozkývaný ako nikdy predtým, ceny padajú a za viac práce, námahy a vyššie náklady prúdi do družstevnej kasy menej peňazí. Zoberme si zemiaky. V minulosti ich pestovali na mnohonásobne väčšej ploche ako na súčasných 40 hektároch. Vlani nevedeli, čo si s nimi majú počať. Na jar ich vypredávali hlboko pod výrobné náklady, časť úrody dali zožrať kravám, aby celkom nevyšli navnivoč. A to si prosím dali prácu, hľuzy pretriedili, veď sú aj producenti sadiva. Lenže iné je gazdovať na Slovensku a iné v bohatom Nemecku či Holandsku, ktoré majú väčšie možnosti podržať hospodárstva farmárov než konsolidáciou prechádzajúca slovenská ekonomika. Za masovým útekom od pestovania zemiakov na Liptove bolo veľa príčin. Tá základná nespočívala iba v nízkej rentabilite, ale hoci aj v krádežiach ešte len čerstvo zasadených zemiakov. V Smrečanoch, kde v minulosti investovali aj do skladov, však pestovanie udržali. Na severe dopestované zemiaky sú zdravšie ako tie na juhu, aj preto sa tu vždy dorábalo sadivo. Lenže aj sedliacka česť a hrdosť má svoje hranice. Veľa napovie tento rok, zemiaky boli začiatkom augusta ako väčšie hrášky, nečudo, že očakávajú o jednu tretinu nižšiu úrodu ako vlani, keď dopestovali vyše tridsať ton priemerne po hektári. Sucho a ekonomika rozhodnú o pomere družstevníkov k švábke. Samozrejme je tu ešte jeden dôležitý hráč - tým sú spotrebitelia, keď si budú žiadať liptovské zemiaky, dostanú ich. Predseda s ekonómom Milanom Vozárom vravia, že tohto roku, keď sú zemiaky vzácnejšie ako vlani, ich predajú prednostne tým odberateľom, čo ich vlani nezradili. Len tak mimochodom, vlani sa na Slovensko dovážali zemiaky po 5 centov za kilogram. Kde môžu za takú cenu dopestovať zemiaky? Nikde, do hry vstupujú dotácie, politika obchodných reťazcov a slovenský spotrebiteľ, ktorý rád počúva na akciové ceny. Čítajte viac Posledný slovenský pivný mohykán: Zatiaľ čo giganti zatvárajú fabriky, Bystričania dobývajú Kanadu Ekonomika | pred 2 týždňami | Dobrý hnoj - slovenská zriedkavosť Čo je najväčšou istotou poľnohospodára? Pôda. S Jánom Janíčkom mierime do chotára, aby sme videli, ako sa o ňu družstevníci starajú. Práve vyvážali a zaorávali maštaľný hnoj, dnes zriedkavosť na Slovensku. Stavy dobytka povážlivo klesli, za posledných 35 rokov zmizlo z chovov vyše jedného milióna kusov zvierat! Pre prelom 20. a 21. storočia bol celosvetovo príznačný prechod od extenzívneho k intenzívnejšiemu chovu dobytka. Zároveň sa menili technológie, namiesto podstielky a produkcie maštaľného hnoja v snahe dosiahnuť vyššiu produktívnosť budovali na farmách zásobníky pre hnojovicu. To v Smrečanoch, keď pred desiatimi rokmi otvorili novú tristovku maštaľ, kravy vo voľnom ustajnení si hovejú v slame, tú potom obohatenú o omastok vyhŕňajú. Hnoja majú toľko, že stačia vyhnojiť štvrtinu chotára! Tu je odpoveď aj na otázku, prečo aj v suchom roku sú tu stabilné úrody obilnín, ktoré sa pohybujú na úrovni okolo 6 ton priemerne po hektári. S hnojom tu narábajú ako s drahocennosťou, len čo ho dobre udržiavaná liazka rozhodila po poli, do pôdy sa zaryli radlice pluhu a vzápätí nastúpil kombinátor. K ideálu chýbalo už len, aby padlo aspoň 20 milimetrov nebeskej vlahy. Foto: Jozef Sedlák V Smrečanoch rok čo rok vyhnoja štvrtinu chotára maštaľným hnojom. Dážď, pravdaže, nie je v réžii poľnohospodárov, ale to, že pôdu obohacujú pravidelne o organiku, prispieva k tvorbe humusu a lepšiemu hospodáreniu s vlahou. Janíček je predstaviteľ starej klasickej agronomickej školy. Kým sa stal predsedom družstva, šéfoval práve rastlinnej výrobe. Nikdy ju neodtŕhal od živočíšnej, lebo ak polovicu chotára tvoria lúky a pasienky, je zrejmé, že prím bude hrať chov dobytka a oviec. A pre tie bude treba nachystať dostatok krmív, ak majú dať dosť mlieka a syra. Míňame porast lucerny, je po tretej kosbe svieži a zelený, podrástol do 15 - 20 centimetrov a predseda sa nádeja, že ak poprší, dá aj štvrtú kosbu. Lucerna hlboko korení, netrpí počas suchých periód tak ako ďatelina. Lúky v prvej kosbe sklamali, dali len polovičnú úrodu a mládza, najmä tam, kde je plytká ornica, za veľa nestojí. Dobytok začali preto prikrmovať o mesiac skôr než za normálneho vývoja počasia. Ešte že vlani dorobili o štvrtinu viac objemových krmív. Teraz sa im zišli, vyrábať mlieko a mäso bez dostatočných rezerv krmív jednoducho nejde. Čítajte viac Klimatická zmena a vojny: dostatok potravín nie je samozrejmosťou Ekonomika | pred 1 mesiacom | Smreky ako majáky Po chotári sa presúvame pohodlne po dobrej asfaltovej ceste, ktorá spája Smrečany s hospodárskym dvorom vo Veternej Porube. Dovedna sa vlásočnica poľných ciest rozprestrela na takmer 40 kilometroch. Vybudovali ich ešte pred rokom 1989.,,Na čo všetko vtedy neboli zdroje?" zamyslí sa Ján Janíček. Cesty by potrebovali všetky preasfaltovať, ale to sa im podarilo zatiaľ len na pár kilometroch. Inak neslúžia len poľnohospodárom, využívajú ich cykloturisti, lebo sa z nich odkrývajú nádherné výhľady na Tatry. Kto stojí za plodnou a krásnou krajinou? Starostliví smrečianski družstevníci. Foto: Jozef Sedlák Predseda PD Smrečany Ján Janíček. Mierime do Žiarskej doliny, ktorá je nástupiskom k mnohým vysokotatranským túram. Napríklad aj na známy Baranec. Lúky sú pretkané krásnymi solitérnymi smrekmi. Janíček si spomenie na časy, keď sa pozemky rekultivovali. Nezakrýva, že sa hľadelo na to, aby strojom nič nebránilo podať vysoký hektárový výkon. Prišli však krajinní inžinieri a plány pomenili - krajina, predsa nemôže zostať bez stromov. Urastené zhluky stromov ju predeľujú, stoja ako strážcovia a dobré orientačné body. Povedzme pre jazdcov. Družstvo chová 15 koní a sú pripravené pre deti a vôbec milovníkov pohľadu na svet z konského sedla. Koníky často využívajú návštevníci družstevného salaša, možno sa tu dobre občerstviť nielen haluškami, ale rôznymi inými liptovskými špecialitami. A možno tu aj prespať. Okrem tohto zariadenia má družstvo ešte penzión Fraňa Kráľa v Smrečanoch. Ako vidno, počínajú si podnikateľsky a s úžitkom pre členov družstva, ktoré dáva prácu 66 ľuďom. Pracovať v družstve sa oplatí nielen pre dobrý zárobok (vlani mesačný príjem 1642 eur), ale je tu aj rad iných výhod. Obed stojí zamestnaného družstevníka dve eurá, stravujú aj dôchodcov z dediny za prijateľných 6 eur. V čase, keď najlacnejšie menu stojí na Liptove okolo 7,50 eura, je družstvo stále ostrovom sociálnej istoty. Pravda, aby ju mohlo poskytovať, musí si zarobiť. V dobe rozbúrenej nielen klimatickou zmenou, ale aj obchodnými či skutočnými vojnami to vôbec nie je jednoduché. V mieri obrábaj polia K predsedovi družstva prišli okresní hasiči, aby ho informovali o výsledku kontroly protipožiarnych smerníc. Našli zopár drobných nedostatkov a potom im nedalo, aby sa opýtali, ako sa družstvu darí. Nechápali, že družstvo, ktoré tohto roku zvýši výrobu mlieka o 200 tisíc litrov, bude na ňom vysoko stratové. ,,No je to preto, lebo keď predáme do mliekarní dovedna 4,5 milióna litrov mlieka a za každý liter nám zaplatia o desať centov menej ako vlani, prídeme o 450-tisíc eur. Je za tým Čína a colná vojna s USA i EÚ. Číňania prestali odoberať európske sušené mlieko aj maslo, mliečne prebytky sa rozliali do celej únie a cena surového mlieka klesla. Tú stratu tohto roku už nedokážeme vyrovnať," vysvetlil ekonóm Milan Vozár. Foto: Jozef Sedlák Stará mláťačka pripomína zašlé roľnícke časy. Aj hasiči sú jedni z mnohých spotrebiteľov. Ale koľkí z nás majú príležitosť stretnúť sa takto zoči voči poľnohospodárom, aby nám vysvetlili, ako sa veci v poľnohospodárstve majú. Pri vstupe na družstvo nemožno prehliadnuť na priečelí veľký nápis Nech mier orie naše polia. Je to voľne preložené známe latinské prianie Pax arva colat, pod ktorým sa odohrávajú aj medzinárodné súťaže oráčov celého sveta. V Smrečanoch sú presvedčení, že už dávno nebolo toto heslo také aktuálne, ako teraz, keď zúri vojna na Ukrajine a neutícha napätie okolo Hormuzského prielivu. ,,Nielen my poľnohospodári potrebujeme pokoj, aby sme sa mohli sústrediť na prácu," hovorí ekonóm MIlan Vozár. Vojny vyháňajú ceny energií, to nie je len nafta, ale aj plyn či elektrina. V družstve nechápu, prečo, keď sa na Slovensku vyrobí megawatt elektriny za 28 eur, musia ho potom, čo cenu upraví burza v Lipsku, nakupovať po 110 eur. Niečo zhnité je v štáte dánskom, napísal kedysi Shakespeare, niečo škrípe v Európskej únii, keď nevie znížiť ceny energie, ktoré dnes mimoriadne vplývajú aj na výrobu a cenu potravín, neskrývajú rozčarovanie smrečianski družstevníci. Čítajte viac Klimatológovia SHMÚ: Zabudnite na subtrópy, čaká nás niečo iné. Prečo Slovensku dramaticky chýba voda? Ekonomika | pred 2 mesiacmi | O čo ide? Ako vždy o peniaze Zostáva rok aj pár mesiacov do času, keď má vstúpiť do platnosti nová Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Tá chce okresať dotácie práve pre veľké poľnohospodárske podniky. V Smrečanoch hospodária na 2250 hektároch pôdy, majú dovedna 158 členov, zamestnávajú 66 ľudí. Nejde im do hlavy, prečo sa má na nich hľadieť inak ako na rodinnú farmu. Dokedy má Slovensko trpieť za svoju kolektivistickú minulosť, ktorá bola výsledkom druhej svetovej vojny? Odvtedy uplynulo 80 rokov, krajina a jej poľnohospodárstvo a život na vidieku sa výrazne zmenili, prečo chce niekto v Bruseli stavať veci z nôh na hlavu? Tobôž, keď aj v západnej časti EÚ prebieha tiež koncentrácia výroby z malých do stredných a z tých do ešte väčších fariem? Stále platí, keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Aj to sú otázky, ktoré nenechávajú družstevníkov pokojne spávať. Pozerajú k nebu, či neprinesie oblaky. Je čas siať repku, keď nenaprší, ako povzchádza? Začiatkom augusta rezort pôdohospodárstva oznámil, že po 15. septembri vyplatí preddavky priamych platieb.,,Pán Boh zaplať za každú pomoc, ale potrebovali by sme ju čím skôr. V podstate si však dopredu odjedáme to, čo nám aj tak patrí," povie ekonóm družstva a dodá, že ako každá iná podpora hradená z Pôdohospodárskej platobnej agentúry, šuští priveľkým administrovaním. Nuž ide o európske peniaze. Témy: poľnohospodárstvo zemiaky Liptov