Сравнение алфавитов Европы: почему у словаков 46 букв, а у итальянцев всего 21

Abecedná mapa Európy: Prečo Slováci potrebujú takmer najviac písmen a Talianom stačí polovica? Keď sa povie abeceda, väčšina z nás si predstaví niečo dokonale známe. A, B, C, D... Stačí si vybaviť angličtinu a jej 26 písmen, ktoré pozná prakticky celý svet. Lenže ak sa po európskej mape vydáme trochu ďalej na východ, zrazu sa zdanlivo jednoduchá abeceda začne nápadne rozrastať. Top 10 európskych krajín s najvyššou znalosťou angličtiny Pribudnú mäkčene, dĺžne, krúžky, čiarky, zvláštne kombinácie písmen a znaky, ktoré cudzincom často spôsobujú menšiu jazykovú paniku. A zatiaľ čo Slovák sa pri pohľade na svoju abecedu môže cítiť ako majiteľ pomerne veľkej zbierky písmen, Talianovi ich na každodenné písanie stačí podstatne menej. Abeceda totiž nie je len zoznam znakov, ktoré sa deti učia v prvom ročníku. Je to malá mapa histórie jazyka. Každé písmeno navyše alebo naopak chýbajúci znak často vypovedá o tom, aké zvuky jazyk používa, s akými jazykmi sa v minulosti stretával a ako sa v priebehu stáročí menil. A práve pri porovnaní európskych jazykov je tento rozdiel mimoriadne zaujímavý. Slovensko: abecedný gigant? Slovenská abeceda má 46 písmen, a patrí tak medzi najrozsiahlejšie európske abecedy používajúce latinku. Na prvý pohľad to môže pôsobiť takmer absurdne. Veď koľko písmen vlastne človek potrebuje na to, aby napísal obyčajnú vetu? Odpoveď je ukrytá najmä v diakritike. Základná latinka sa totiž v slovanských jazykoch ukázala ako príliš jednoduchá na to, aby dokázala presne zachytiť všetky používané hlásky. A tak sa začali objavovať rôzne znamienka a kombinácie, ktoré dnes považujeme za úplne prirodzenú súčasť slovenčiny. Máme č, š, ž, dlhé samohlásky ako á, é, í, ó, ú, ý, ale aj ďalšie špecifické znaky. Do slovenskej abecedy navyše patria aj dvojpísmená, teda napríklad dz a dž. Aj preto sa slovenská abeceda počíta inak než jednoduchý súčet grafických znakov, ktoré vidíme na klávesnici. Výsledkom je systém, ktorý je na európske pomery pozoruhodne bohatý. A paradoxne práve tieto „čudné“ znamienka, ktoré cudzinci niekedy zo slovenčiny bez milosti odstraňujú, robia náš zápis pomerne presným. Jedno malé znamienko totiž môže zmeniť výslovnosť celého slova. Top 5 najtajomnejších dedín a osád na Slovensku, ktoré skoro nikto nepozná Prečo má maďarčina ešte viac? Ak by ste si mysleli, že slovenských 46 písmen už musí byť európsky extrém, stačí sa pozrieť za Dunaj. Maďarská abeceda má 44 písmen. Aj v tomto prípade však nejde o 44 úplne samostatných symbolov. Maďarčina totiž pracuje s viacerými dvoj- a trojpísmenovými znakmi, ktoré sa v abecede počítajú ako samostatné písmená. Typickými príkladmi sú cs, dz, dzs, gy, ly, ny, sz, ty a zs. Pre Slováka môže byť pritom zaujímavé, že maďarčina má veľmi bohatý systém samohlások. Rozlišuje napríklad krátke a dlhé verzie viacerých samohlások a používa aj ö, ő, ü, ű. Čiže zatiaľ čo na juhu Európy môžu mať pocit, že písmen je tak akurát, v strednej Európe sa s nimi rozhodne nešetrilo. TOP 5 unikátnych miest na Slovensku, ktoré vyzerajú ako z iného sveta Česi a dedičstvo mäkčeňov Česká abeceda má 42 písmen a jej charakteristickým prvkom je diakritika. Pri pohľade na český text si okamžite všimneme č, š, ž, ě, ř, ů či dlhé samohlásky. Najslávnejším symbolom českej fonetickej výbavy je nepochybne ř – hláska, ktorá sa stala takmer jazykovým testom pre každého cudzinca, ktorý sa pokúša hovoriť po česky. Jej príbeh zároveň ukazuje, ako sa písanie dokáže prispôsobiť výslovnosti. Latinská abeceda, ktorú si české prostredie osvojilo, totiž pôvodne nebola vytvorená pre všetky zvuky slovanských jazykov. S diakritikou sa v českom písomníctve spája aj Jan Hus. Jeho meno sa často uvádza v súvislosti s reformou českého pravopisu a používaním diakritických znamienok. Neskôr sa však systém prirodzene vyvíjal ďalej a dnešná podoba českého pravopisu je výsledkom dlhého historického vývoja. Mäkčeň či dĺžeň teda nie sú žiadne moderné ozdoby. Sú pozostatkom stáročného zápasu o to, ako čo najpresnejšie zapísať jazyk. Top 5 opustených miest na Slovensku, ktoré stoja za objavenie Taliani si vystačia s polovicou A potom prichádza Taliansko. Kým Slovák sa môže pri učení abecedy prehrýzať desiatkami písmen a znakov, talianska abeceda má tradične iba 21 písmen. Chýbajú v nej písmená J, K, W, X a Y. Tie sa, samozrejme, v talianskych textoch objavujú – najmä v cudzích slovách, menách a prevzatých výrazoch – ale nie sú súčasťou tradičnej talianskej abecedy. A Taliani si pritom vôbec nemusia myslieť, že im niečo chýba. Ich jazyk dokáže s pomerne malým počtom znakov zapisovať množstvo slov a zvukov, ktoré by v iných jazykoch vyžadovali ďalšie špeciálne znaky. Taliančina navyše využíva kombinácie písmen, napríklad ch, gh, gl či gn, ktoré menia výslovnosť bez toho, aby bolo potrebné zavádzať nové písmená. Keď teda Talian napíše slovo gnocchi, nepotrebuje na to žiadne exotické znaky. Stačí mu jeho relatívne úsporná abeceda. TOP 10: Najhornatejšie krajiny: Jednotka má 99 % kopcov, Slovensko len 60 % Grécko: návrat k úplne inému svetu Ešte zaujímavejšie je Grécko. Grécka abeceda má 24 písmen a na rozdiel od väčšiny jazykov v našom okolí nepoužíva latinku. Jej korene siahajú hlboko do staroveku a práve grécke písmo patrí medzi najvýznamnejšie zdroje, z ktorých sa neskôr vyvíjali ďalšie európske abecedné systémy. Keď dnes vidíme alfa, beta, gama, delta, môže to pôsobiť ako školská matematika alebo fyzika. V skutočnosti ide o pozostatok jedného z najvplyvnejších písmových systémov európskej civilizácie. Grécke písmená navyše dávno prekročili hranice samotného jazyka. Alfa, pí, sigma či omega dnes poznajú aj ľudia, ktorí po grécky nevedia ani slovo. Päť prekvapivých a málo známych faktov o Grécku Na severe pribudli tri písmená A potom je tu sever Európy. Dánčina, nórčina a švédčina používajú základ latinky, ku ktorej pridávajú vlastné znaky. Všetky tri jazyky tak pracujú s 29 písmenami. Na konci abecedy sa objavujú špecifické samohlásky, ktoré v angličtine ani v slovenčine nenájdeme. V dánčine a nórčine sú to æ, ø a å, zatiaľ čo švédčina používa å, ä a ö. Na mape Európy tak vzniká krásny obraz: základ je rovnaký, ale na jeho konci sa jednotlivé jazyky začnú rozchádzať podľa toho, čo potrebujú. Akoby si každý národ zobral spoločnú latinskú stavebnicu a postupne k nej pridal vlastné diely. Kalábria - neznámy raj na juhu Talianska Písmeno nie je vždy to, čo vyzerá Pri porovnávaní európskych abecied je však jeden háčik. Čísla sa nedajú vždy porovnávať úplne jednoducho. Niektoré jazyky považujú dvojice písmen za samostatné písmená, iné nie. Niekde je ch samostatným písmenom, inde ide jednoducho o kombináciu dvoch znakov. Preto sa pri rôznych rebríčkoch môžeme stretnúť s mierne odlišnými číslami. Aj slovenské číslo 46 súvisí s tým, ako sa jednotlivé grafémy a dvojpísmená započítavajú. To je dôležitý detail. Nejde teda o súťaž, v ktorej by víťaz získal medailu za najväčšiu abecedu. Ide skôr o rôzne spôsoby, akými si európske jazyky poradili s rovnakým problémom: ako preniesť hovorenú reč do písanej podoby. Toto je 8 krajín s najväčším počtom imigrantov. V jednej krajine tvoria prisťahovalci až 75 % Prečo má stredná Európa toľko „čudných“ písmen? Odpoveď súvisí predovšetkým s jazykovou históriou. Slovanské jazyky majú množstvo zvukových rozdielov, ktoré bolo potrebné zachytiť v písme. Keď sa pre ne používala latinka, bolo potrebné existujúcu abecedu prispôsobiť. Namiesto toho, aby sa pre každý nový zvuk vytvorilo úplne nové písmeno, často sa použili diakritické znamienka alebo kombinácie existujúcich písmen. A práve tu vznikol rozdiel medzi európskymi jazykmi. Niekde sa problém vyriešil novým znakom. Inde dvojicou písmen. A niekde jednoducho tým, že sa rovnaké písmeno začne vyslovovať inak podľa toho, kde v slove stojí. Výsledok dnes vidíme na každej európskej mape. TOP 5: Päťka slovenských miest, ktoré sa za desať rokov najviac vyprázdnili Abeceda ako malý portrét národa Stačí sa preto pozrieť na posledný riadok abecedy a človek môže dostať malú lekciu z histórie. - Slovensko: množstvo diakritiky a bohatý systém hlások. - Maďarsko: množstvo dvoj- a trojpísmenových znakov a výrazný systém samohlások. - Česko: diakritika, mäkkosť a slávne ř. - Poľsko: znaky ako ą, ę, ł, ń, ś, ź, ż, ktoré dávajú poľskému textu jeho nezameniteľný vzhľad. - Škandinávia: vlastné samohlásky na konci abecedy. - Grécko: úplne samostatný historický systém. - Taliansko: relatívne úsporných 21 tradičných písmen. Na mape Európy teda nevidíme iba písmená. Vidíme stáročia kontaktov medzi národmi, vývoj výslovnosti, reformy pravopisu, vplyv susedných jazykov aj snahu ľudí zachytiť na papier zvuky, ktoré pred nimi nikto takýmto spôsobom nezapisoval.